Štátny pedagogický ústav

Nachádzate sa tu:  Výskum » Medzinárodné štúdie » Štúdie IEA » CivEd

CivEd

CES IEA

• Civic

• Education

• Study

 

Čo je CES?

Aké dôvody viedli k realizácii medzinárodného výskumu Civic Education Study?
Ako vznikal medzinárodný výskum Civic Education Study?
Ktoré krajiny participovali na výskume?
Ktoré dôvody viedli k tomu, že sa do výskumu zapojila aj Slovenská republika?
Aké boli hlavné ciele výskumu?

Priebeh a organizácia výskumu

Kto organizoval výskum?
Ako boli získané dáta spracovávané?

Obsahové zameranie výskumu

Na ktoré problémy sa sústredilo testovanie?

Metódy výskumu

Aké výskumné nástroje boli použité pre zmapovanie situácie občianskeho vzdelávania?
Aké typy úloh boli použité v testovacích nástrojoch?

Výberový súbor

Kto sa zúčastnil testovania?

Hlavné medzinárodné zistenia IEA Civic Education Study

Výsledky výskumu (Národná správa SR)
Analýza dát v SR bola zameraná na:

• výsledky škôl zúčastnených na výskume

• žiakov (ich občianske vedomosti, postoje, aktivity)

• učiteľov (ich postoje a názory)

• riaditeľov (ich postoje a názory)

• komparáciu vybraných postojov žiakov, učiteľov a riaditeľov

Informácie a kontakty

Stránku pripravila: Mgr. Iveta Sklenárová
Spolupracovali: Mgr. Miroslav Kubiš, Ing. Martin Swan

---

Čo je CES?

Aké dôvody viedli k realizácii medzinárodného výskumu Civic Education Study?

Začiatkom 90-tych rokov niekoľko krajín sveta vyjadrilo potrebu získať empirické dáta, ktoré by pomohli prehodnotiť ich programy občianskeho vzdelávania. V tomto období viacero krajín sveta prešlo zmenami ústavných režimov. Veľké spoločenské zmeny demokratických krajín i tých krajín, ktoré začali budovať demokratický systém vytvorili potrebu prehodnotiť občianske vzdelávanie. Občianske konanie okrem tradičných spoločenských inštitúcií ako je domov, škola, obec, mesto, priatelia a masmédiá začali ovplyvňovať aj nové faktory. Globálne problémy ľudstva, rast konzumu, znečisťovanie životného prostredia a pod. sa stali každodennou realitou. Sféra politického rozhodovania v každej krajine potrebuje množstvo informácií o stave spoločnosti. Z uvedených dôvodov informácie z oblasti občianskych ašpirácií mladej generácie sú pre rozhodovanie veľmi dôležité.

Ako vznikal medzinárodný výskum Civic Education Study?

Historicky prvá štúdia o občianskom vzdelávaní IEA sa uskutočnila v roku 1971. CIVIC EDUCATION STUDY (Výskum občianskeho vzdelávania) je druhou štúdiou IEA, ktorej cieľom je skúmať úroveň občianskeho vzdelávania v zúčastnených krajinách. Projekt bol schválený na Valnom zhromaždení IEA v auguste roku 1994 ako dvojfázová štúdia. Slovenská republika sa zúčastnila na obidvoch fázach štúdie. V prvej fáze každá krajina vytvorila kvalitatívnu analýzu - kazuistickú štúdiu o priebehu občianskeho vzdelávania vo svojej krajine. Tá poskytla prehľad a bohaté kontextové informácie o občianskom vzdelávaní. V druhej fáze - v kvantitatívnej analýze - 28 zúčastnených krajín testovalo a podrobne skúmalo národnú reprezentatívnu vzorku štrnásťročných žiakov. Hlavné testovanie sa uskutočnilo v roku 1999.

Ktoré krajiny participovali na výskume?

Hlavné testovanie realizovalo dvadsaťosem krajín z celého sveta a to: Austrália, Belgicko, Bulharsko, Chile, Kolumbia, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Veľká Británia, Estónsko, Fínsko, Spolková republika Nemecko, Grécko, Hong Kong, Maďarsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko, USA.

Ktoré dôvody viedli k tomu, že sa do výskumu zapojila aj Slovenská republika?

Okrem medzinárodne koncipovaných cieľov, Slovenská republika mala záujem výskumom overiť, či novokoncipovaný predmet občianska výchova (v r. 1993) je porovnateľný svojou koncepciou, obsahom, metódami vyučovania s krajinami, v ktorých majú dlhodobé tradície v občianskom vzdelávaní. Zároveň mala záujem získať ďalšie informácie o pozitívnych trendoch zdokonaľovania občianskeho vzdelávania v iných krajinách.

Aké boli hlavné ciele výskumu?

Hlavným cieľom výskumu bolo získať objektívny obraz o úrovni občianskych vedomostí, zručností, o chápaní pojmov, o postojoch a očakávanej účasti mladých ľudí na živote spoločnosti v medzinárodnom meradle. Výsledky výskumu poskytnú učiteľom, tvorcom politiky, ale aj širokej verejnosti informácie o tom, čo vedia štrnásťroční žiaci o živote spoločnosti a či veria demokratickým inštitúciám a procesom.

---

CES - Priebeh a organizácia výskumu

Kto organizoval výskum?

Výskum CES je projektom IEA - The International Association for the Evaluation of Educational Achievement (Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vo vzdelávaní) - medzinárodnej organizácie, ktorá združuje vzdelávacie výskumné inštitúcie z 53 krajín sveta. Sídlo IEA je v Amsterdame. Význam výskumov IEA potvrdili aj svetové medzinárodné organizácie ako je UNESCO, Svetová banka, UNICEF, Európske spoločenstvo, Rada Európy a OECD, ktoré preberajú do svojich databánk údajov aj informácie IEA.
V SR zastrešoval výskum CES Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Národnou koordinátorkou bola PaedDr. Mária Čapová.
Súčasťou druhej fázy boli predpilotáž a pilotáž výskumu a hlavné testovanie. Zber údajov prebiehal v presne stanovených termínoch tak, aby bola zabezpečená porovnateľnosť medzi krajinami. Hlavné testovanie sa v Slovenskej republike realizovalo v máji a v júni 1999. Dotazníkové zisťovanie bolo anonymné. Ukladanie dát do elektronickej podoby zabezpečovali národné výskumné centrá, v prípade SR Štátny pedagogický ústav v Bratislave.

Ako boli získané dáta spracované?

Získané dáta boli odoslané do Data Processing Center v Hamburgu, kde sa urobilo čistenie a váženie národných vzoriek, aby bola zabezpečená reprezentativita a porovnateľnosť výsledkov medzi krajinami. Takto upravené dáta boli poskytnuté Medzinárodnému koordinačnému centru a národným koordinátorom pre potreby analýz.
Počas roku 2000 boli získané dáta medzinárodne spracované a interpretované. Tlačové konferencie, na ktorých boli zverejnené rámcové výsledky medzinárodného výskumu, sa konali 15. marca 2001 súbežne vo Washingtone a Berlíne. Predbežné výsledky národnej štúdie SR boli zverejnené 31. mája 2001 na tlačovej konferencii Ministerstva školstva SR.
Národné dáta reprezentujúce SR boli spracované počas roku 2002 do výskumnej správy. V decembri 2002 Štátny pedagogický ústav vydal národnú správu - M. Čapová, I. Sklenárová: Výskum občianskeho vzdelávania štrnásťročných žiakov v SR.

---

CES - Obsahové zameranie výskumu

CES - Obsahové zameranie výskumu

Na ktoré problémy sa sústredilo testovanie?

Hlavné domény výskumu boli:

Doména I: Demokracia
Čo znamená demokracia a ktoré inštitúcie sú s ňou späté? Obsahuje tri poddomény:

A/ demokracia a jej charakteristiky
B/ inštitúcie a praktiky demokracie
C/ občianske práva a povinnosti.

Doména II: Národná identita, regionálne a medzinárodné vzťahy
Ako je možné popísať význam národnej identity alebo národnej lojality pre mladých ľudí a ich vzťah k iným krajinám, k regionálnym a medzinárodným organizáciám? Obsahuje dve poddomény:

A/ národná identita
B/ medzinárodné / regionálne vzťahy

Doména III: Sociálna kohézia a diverzita
Čo znamenajú problémy sociálnej kohézie a diverzity pre mladých ľudí a aký majú názor na diskrimináciu?

Ústrednou témou výskumu sa stala škola, pretože práve táto inštitúcia sa stala dôležitým miestom pre rozvoj identity a pre interakciu s vrstovníkmi. Výskum má na zreteli formálne vzdelávanie s učebnými osnovami, predovšetkým v predmete občianska výchova. Berie do úvahy žiacku individualitu a jej sociálne, kultúrne, politické a vzdelávacie prostredie. Jeho cieľom je určiť prioritné témy občianskej výchovy na národnej a medzinárodnej úrovni.

Pod pojmom občianske vzdelávanie preto rozumieme proces výchovy budúceho občana, ktorý prebieha na pôde školy. Jeho súčasťou je vzdelávanie v predmetoch, ktoré sú zamerané na výchovu k demokratickému občianstvu a zahŕňa tiež mimovyučovacie aktivity žiakov, ktoré prebiehajú na pôde školy i mimo nej.

---

CES - Metódy výskumu

Aké výskumné nástroje boli použité pre zmapovanie situácie občianskeho vzdelávania?
Výskumnými nástrojmi boli:

· testovacie zošity pre žiakov
· žiacke dotazníky
· učiteľské dotazníky
· školské dotazníky, ktoré vypĺňali riaditelia škôl.

Hlavné testovanie žiakov, ktoré trvalo dve hodiny, pozostávalo z kognitívneho testu a dotazníkového zisťovania (výskum pojmov, postojov a aktivít).

Aké typy úloh boli použité v testovacích nástrojoch?
Testovacie nástroje obsahovali päť typov úloh, ktoré merali:

1. vedomosti žiakov o demokratických princípoch,
2. zručnosti žiakov v interpretovaní politických správ,
3. chápanie pojmov ako napr. demokracia,
4. postoje žiakov vo vzťahu k dôvere k inštitúciám, k národu, k možnostiam prisťahovalcov a k politickým právam žien,
5. očakávanú účasť žiakov v občiansky orientovaných aktivitách.

Záverečná časť dotazníka zisťovala, ako vnímajú žiaci atmosféru v triedach, ich účasť v mládežníckych organizáciách, ako aj iné premenné z mimoškolského prostredia žiaka.

 

Príloha:

- Príklady úloh (dokument programu MS Word, 218 kB)

---

CES - Výberový súbor

Kto sa zúčastnil testovania?

Na medzinárodnom výskume sa zúčastnili národné reprezentatívne vzorky. Išlo o 90 000 štrnásťročných žiakov z 28 krajín sveta.

Reprezentativita výberového súboru SR bola zabezpečená prostredníctvom stratifikovaného výberu škôl. Na výber škôl boli použité metódy vypracované pre projekt TIMSS (Third International Mathematics and Science Study - Tretia medzinárodná štúdia matematiky a prírodných vied). Hlavnými kritériami pre stratifikovaný výber škôl boli: geografické kritérium (zastúpenie regiónov), veľkosť sídla školy, veľkosť školy, typ školy (štátne, súkromné, cirkevné) a vzdelávacia koncepcia (zastúpenie rôznych variantov učebných plánov).

V každej náhodne vybranej škole sa výskumu zúčastnili žiaci jednej triedy ôsmeho ročníka. Do výskumu boli zapojení všetci riaditelia škôl, na ktorých prebiehalo testovanie žiakov a tiež traja učitelia, ktorí sa podieľali na občianskom vzdelávaní žiakov zúčastnených na testovaní (učitelia občianskej výchovy, dejepisu a slovenského jazyka).

Konečný počet zúčastnených škôl bol 145. Zo zaslaných 3805 žiackych dotazníkov, 450 učiteľských dotazníkov a 145 školských dotazníkov boli využité dotazníky pre medzinárodné porovnávania a teda výberové súbory tvorí 3463 žiakov, 382 učiteľov a 145 riaditeľov škôl.

Vo výskumnej vzorke SR sa nachádza 52,4% dievčat a 47,6% chlapcov. Priemerný vek žiakov bol 14,3 roka (štandardná odchýlka 0,4). Len 1,8% vzorky žiakov sa nenarodilo na území Slovenskej republiky. 2,9% žiakov sa prihlásilo k inej národnosti ako slovenskej a to: 1,7% k maďarskej, 0,7% k rómskej a 0,5% k inej. Priemerne žilo v domácnosti našich žiakov 4 až 5 členov (štandardná odchýlka 1,3).

Štruktúru žiakov v základnom (štrnásťroční žiaci SR) a výberovom súbore (štrnásťroční žiaci zúčastnení na výskume) triedenú podľa pohlavia, typu školy, krajov, zriaďovateľa školy a veľkosti sídla školy uvádzame v tabuľkách č. 1. - 4.

 

 

---

Hlavné medzinárodné zistenia IEA Civic Education Study

Občianske vedomosti

• žiaci vo väčšine krajín rozumejú základným demokratickým hodnotám a inštitúciám - ich chápanie je však často povrchné

• skoro vo všetkých zúčastnených krajinách žiaci, ktorí pochádzajú z domáceho prostredia, kde majú viac kníh, prejavujú viac občianskych vedomostí ako žiaci, ktorí majú vysokú úroveň ašpirácií pre budúce vzdelanie

• školy, ktoré realizujú model demokratických metód vyučovania a vytvárajú otvorené prostredie na prediskutovanie problémov, sú efektívnejšie pri osvojovaní občianskych vedomostí a konania žiakov. Medzi zúčastnenými krajinami však bolo dosť žiakov, ktorí nemajú skúsenosť s takýmto pozitívnym typom prostredia triedy

• rozdiely podľa pohlavia vo vzťahu k občianskym vedomostiam sú minimálne, ale v niektorých postojoch sa vyskytujú. Práva prisťahovalcov a žien podporujú viac dievčatá ako chlapci. Chlapci sa viac zaujímajú o politické otázky ako dievčatá a sú ochotnejší ako dievčatá zapojiť sa do nelegálneho protestného správania sa.

• vo výskume sa zistilo, že v krajinách s novo nastolenou demokraciou ako aj v krajinách s dlhšími demokratickými tradíciami, sa využívajú rôzne metódy osvojovania si občianskych vedomostí a postojov vo vzťahu k demokratickým aktivitám. Medzi štáty s najlepším hodnotením testu občianskych vedomostí patria krajiny z obidvoch skupín - tak štáty, s dlhšími demokratickými tradíciami (Fínsko, Cyprus, Grécko, Hong Kong, USA, Taliansko, Nórsko) ako aj štáty, ktoré nedávno uskutočnili podstatné politické zmeny (Poľsko, Slovenská republika, Česká republika). Žiaci z krajín s menej ako 40-ročnou tradíciou demokracie majú nižšiu úroveň dôvery vo vládne inštitúcie.

Občianske konanie

• Mladí ľudia sa zhodujú v tom, že dobrého občana charakterizuje povinnosť voliť a dodržiavať zákony. Napriek tomu, štyria z piatich žiakov nemajú v budúcnosti v úmysle sa zúčastňovať na tradičných politických aktivitách, ktoré sa väčšinou spájajú s účasťou dospelých na politickom živote, ako napr. politická angažovanosť, členstvo v politickej strane, písanie článkov do novín, kandidovanie do miestneho zastupiteľstva a pod.

• Žiaci sú však ochotní zapájať sa do iných foriem občianskeho života, ako napr. zbierať finančné prostriedky pre dobročinné účely alebo charitu. Domnievajú sa, že je dôležité, aby dospelí pracovali buď v miestnych alebo environmentálnych organizáciách, chápu to ako spôsob prejavu svojho kladného občianskeho postoja.

• Žiaci, ktorí majú viac občianskych vedomostí sa s väčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti zúčastnia na voľbách, a takto budú realizovať svoju občiansku povinnosť. Zdá sa, že dôraz, ktorý jednotlivé školy kladú na učebné osnovy jednotlivých predmetov, tiež zohráva úlohu pri formovaní budúcich postojov a správania žiakov.

• Žiaci často uprednostňujú členstvo v organizáciách, v ktorých môžu pracovať s rovesníkmi a vidia výsledky svojho úsilia. Preto mládežnícke organizácie na pôde školy a mimo nej majú možnosť pozitívne vplývať na budúcu občiansku angažovanosť mladých ľudí.

Občianske postoje

• Ako najvýznamnejší zdroj informácií o politickom dianí žiaci uvádzajú televízne noviny. Vo väčšine krajín sú televízne noviny zároveň najvierohodnejším zdrojom informácií, po nich nasledujú informácie z rozhlasu a novín. USA sa javia ako výnimka, kde žiaci najviac dôverujú novinám.

• Žiaci ostatných krajín priemerne dôverujú ich vládnym inštitúciám.

• Súdom a polícii dôverujú najviac, za nimi nasledujú národná vláda a mieste štátne orgány. Najmenej dôverujú politickým stranám.

• Žiaci prejavujú všeobecne kladné postoje vo vzťahu k politickým a ekonomickým právam žien. Zo súčasného výskumu vyplýva, že postoje voči právam žien sú o niečo pozitívnejšie ako boli v roku 1971, v predchádzajúcej štúdii IEA Civic Education Study. Práve pri odpovediach na túto otázku sa prejavili najväčšie rozdiely podľa pohlavia.

 

English French German

© 2000 - 2008 Štátny pedagogický ústav. Hore | Vytlačiť stránku | Mapa stránok