Štátny pedagogický ústav

Nachádzate sa tu:  Výskum » Medzinárodné štúdie » Štúdie IEA » SITES

SITES

IEA SITES

Tlačová správa Modul-1

 

Východiská štúdie

Tak ako aj v iných oblastiach tak aj v rezorte školstva nastal nebývalý nárast techniky. Na národnej a medzinárodnej úrovni sa zahajujú akčné plány na uskutočnenie reformy školského systému smerom ku "škole zajtrajška", resp. zlepšenie infraštruktúry informačných a komunikačných technológií (IKT) na školách. Doterajší prudký vývoj technológií môže pozitívne ovplyvniť vzdelávanie. Objavenie sa IKT na školách nastalo tak rýchlo, že v súčasnosti existuje informačná medzera o reálnom vplyve technológií na vzdelávanie. Či tento vplyv softvérových aplikácií skutočne existuje, na to môže dať odpoveď len výskum.

Druhá štúdia o informačných technológiách vo vzdelávaní (The Second Information Technology in Education Study - SITES) začala preto, aby poskytla krajinám možnosť porovnania svojej situácie v oblasti IKT vo vzdelávaní. Štúdia urobí deliacu čiaru a ďalší vývoj v nasledujúcom období budú môcť krajiny posudzovať od nej. Naviac komparatívne údaje majú pomôcť vládnym činiteľom posúdiť momentálnu situáciu a uskutočniť zmeny k lepšiemu v blízkej budúcnosti.

Projekt SITES je výskumný program, ktorý pozostáva z troch modulov:

  • Modul-1: obraz zachytávajúci momentálnu situáciu v oblasti IKT vo vzdelávaní (1998-1999);
  • Modul-2: pozorovania vo vybraných školách (1999-2001);
  • Modul-3: opakovanie Modulu-1, na zachytenie zmien s odstupom času a zhodnotenie "gramotnosti" žiakov v príprave na život v Informačnej spoločnosti a ako sú pripravení učitelia v tejto oblasti (2000-2004).

V tejto správe uvádzame výsledky Modulu-1 v skrátenej verzii.

Na ktoré otázky hľadala štúdia odpoveď a prečo?

Vzdelávanie v minulosti prebiehalo obyčajne frontálne: od učiteľa k žiakovi, resp. k celej triede naraz cieľom bolo niečo žiaka naučiť. V súčasnosti sa hľadajú nové pedagogické modely, na to, aby sme žiaka naučili sa učiť, pretože sa bude musieť celoživotne vzdelávať. Aj keď neexistuje univerzálny správny recept na vzdelávanie v budúcnosti, môžeme sledovať v akom rozsahu si školy osvojili pojem samostatnejšieho učenia sa žiakov. Napríklad pomocou dotazníkových techník sa snažíme čo najspoľahlivejšie zistiť aké pedagogické postupy sa na školách uplatňujú. Tieto úvahy viedli k vytvorenie prvej hlavnej otázky v štúdii SITES:

  • v akom rozsahu školy uplatňujú všeobecný cieľ vzdelávania, ktorý je zameraný na získanie stratégií samostatného učenia sa.

Často sa predpokladá, že aktívne učenie sa môžu uľahčiť IKT. Aktívne učenie sa predpokladá, že učiaci sa má jednoduchší prístup k rôznym zdrojom informácií. Takýto prístup dnes môže zabezpečiť Internet a interaktívne, lokálne dostupné databázy, napr. encyklopédie na CD-ROMoch. Druhou hlavnou otázkou štúdie bola otázka:

  • aká IKT infraštruktúra (technické vybavenie, softvér, prístup na Internet atď.) sa nachádza na školách? Chceli sme porozumieť či infraštruktúra môže ovplyvniť realizáciu nových pedagogických cieľov.

Z predchádzajúcich výskumov vieme, že pedagogické inovácie nie sú úspešné, ak sa učitelia nenaučili tie vedomosti a zručnosti, ktoré potrebujú na ich uplatnenie. V štúdii SITES sme túto problematiku sformulovali do tretej hlavnej otázky:

  • aká je príprava učiteľov a aká ďalšia podpora existuje v oblasti IKT na vašej škole?

Napriek tomu, že učitelia sú tými najdôležitejšími nositeľmi zmeny na škole, v počiatočnej etape osvojenia si inovačných trendov je ešte dôležitejšia úloha, ktorú hrajú riaditelia škôl. Štvrtou hlavnou otázkou bolo:

  • v akom rozsahu vedenie školy vytvára priaznivú atmosféru na používanie IKT?

Štúdia: ako bola vedená, kto sa zúčastnil?

Štúdia bola navrhnutá ako prieskum na reprezentatívnej vzorke škôl v zúčastnenej krajine. Školy sa skúmali na troch úrovniach školského systému: základná škola 1. stupeň , základná škola 2. stupeň , a stredná škola. Štúdie sa zúčastnilo 26 krajín z celého sveta. Sú to :

Belgicko-Francúzske,Bulharsko,Cyprus,Česká republika,Čína Hong Kong,Dánsko,Fínsko,Francúzsko,Island,Izrael,Japonsko,Juhoafrická republika,Kanada,Litva,Lotyšsko,Luxemburg,Maďarsko,Nórsko,Nový Zéland,Ruská federácia,Singapúr,Slovenská republika,Slovinsko,Taliansko,Thajsko,Tajwan

Témy, o ktorých sa zbierali informácie zo škôl:

Kurikulum

  • ciele školy vzťahujúce sa na IKT
  • typy používaných pedagogických prístupov
  • požiadavky na vedomosti v oblasti IKT
  • realizácia cieľov vzťahujúcich sa na IKT
  • použitie e-pošty/WWW na pedagogický účel
  • percentuálny podiel žiakov/učiteľov, ktorí používajú WWW
  • aktivity žiakov s využitím Internetu
  • využívanie softvérových aplikácií žiakmi

Infraštruktúra

  • potreby a priority
  • prekážky
  • výdavky
  • softvér
  • údržba
  • počet a typ počítačov
  • operačné systémy
  • typ procesoru
  • hardvér
  • prístup k e-pošte/WWW
  • existencia a obsah webovej domovej stránky
  • počet počítačov, ktoré sa nepoužívajú
  • dostupnosť periferiálnych zariadení
  • dostupnosť rôznych typov softvérov
  • dostupnosť softvéru na rôzne školské predmety
  • prekážky hardvérové a softvérové

Vzdelávanie učiteľov

  • koncepcia ďalšieho vzdelávania učiteľov na škole
  • účasť učiteľov
  • náklady na vzdelávanie učiteľov
  • rôzne typy výmeny informácií v rámci školy
  • dostupnosť interných/externých školení
  • samohodnotenie zručností v oblasti IKT

Manažment a organizácia

  • existencia písomnej koncepcie o IKT
  • priorita podpory z externých zdrojov
  • koncepcia IKT
  • postoje riaditeľa k IKT
  • použitie IKT na administratívu/hodnotenie
  • infraštruktúra technickej podpory

Inovačný proces

  • najuspokojivejšie odexperimentované aktivity s využitím IKT

 

Zber údajov štúdie prebiehal v období medzi novembrom 1998 a februárom 1999.

Koordinačné centrum štúdie malo sídlo na Univerzite v Twente v Holandsku. Hlavným riešiteľom výskumu bol Dr. Willem J. Pelgrum. Výsledky štúdie sú publikované v Pelgrum & Anderson (Eds), ICT and the Emerging Paradigm for Life Long Learning: a worldwide educational assessment of infrastructure, goals, and practices. Amsterdam: IEA, 1999.

Štúdiu SITES rieši Štátny pedagogický ústav s podporou MŠ SR, národnou koordinátorkou pre SR je ">RNDr. Viera Blahová.

Čo sa zistilo?

Hodnotenie tejto časti je založené takmer výlučne na výsledkoch získaných zo stredných škôl. Toto obmedzenie sme urobili z priestorových dôvodov, ale aj preto, že na základných školách sa zber dát na Slovensku neuskutočnil. Takisto len zopár krajín (relatívne náhodne vybraných) uvádzame na obrázkoch.

Pedagogický proces

Z výskumu vyplýva, že na celom svete pedagogický prístup nazývaný ako aktívne učenie sa používa na školách už vo veľkej miere. Napriek tomu sú medzi krajinami veľmi veľké rozdiely.

obr. 1. Priemerné hodnoty indikátora pedagogického procesu, ktorý sa zameriava na autonómne učenie sa žiakov.

 

V mnohých krajinách sa začali realizovať vládne programy na zabezpečenie vzdelávania žiakov s využitím elektronických sietí. Všimnite si však, že ak aj majú školy prístup na Internet/WWW, tak to zároveň neznamená, že aj vysoké percento žiakov má príležitosť používať Internet/WWW.

obr. 2. Počet škôl v percentách s pedagogickým využitím Internetu/WWW a počet škôl v percentách, na ktorých viac ako 50% žiakov používa e-poštu (pozri tiež Prílohu obr. 15).

Infraštruktúra

V oblasti infraštruktúry škôl je prvým zaujímavým štatistickým údajom pomer počtu žiakov k počtu počítačov.

Poznámky: *: krajina nesplnila všetky kritériá vzorky. Obdĺžniky sú v rozsahu od 25% do 50% hodnôt; vodorovná čiara v obdĺžniku predstavuje medián; čiarky ukazujú 10% a 90% prípadov. Pretože medzi krajinami boli veľmi veľké rozdiely, tak tento graf prezentujeme v logaritmickej mierke, na stupnici vidíme1,2,3,…, 10, 20, 30, …,100, 200, 300, …

obr. 3 Graf zobrazuje pomer žiak:počítač na všetkých stupňoch škôl - základná škola 1. stupeň, základná škola 2. stupeň, a stredná škola.

Pomer žiak : počítač sám o sebe nám nič nehovorí o kvalite vybavenia. Dnes, keď potrebujeme plne využiť možnosti WWW, je dôležitá aj prítomnosť multimediálnych počítačov.

obr. 4. Priemerný počet škôl v percentách, ktoré majú multimediálne počítače.

Vzdelávanie učiteľov

Dôležitý (a pravdepodobne podstatný) faktor, ktorý ovplyvňuje v akom rozsahu sa technologické inovácie zrealizujú v pedagogickom procese, je samotný učiteľ. Dôležitým predpokladom na integráciu technológií do každodenného pedagogického procesu je predovšetkým ďalšie vzdelávanie učiteľov .

Podstatná časť riaditeľov škôl považovala za veľkú prekážku integračného procesu nedostatok vedomostí učiteľov.

Zistili sme, že väčšina škôl má za cieľ vyškoliť všetkých učiteľov, aby vedeli používať IKT.

obr. 5. Percentuálny podiel riaditeľov škôl, ktorí odpovedali, že ich cieľom je vyškoliť všetkých učiteľov na využívanie IKT a skutočnosť.