Štátny pedagogický ústav

Nachádzate sa tu:  Výskum » Medzinárodné štúdie » Štúdie IEA » CivEd » Výsledky výskumu (Národná správa SR)

Výsledky výskumu (Národná správa SR)

CES - Výsledky škôl zúčastnených na výskume

V rámci analýz sme sa zamerali na identifikovanie úrovne občianskych vedomostí žiakov na zúčastnených školách. Zamerali sme sa na priemerné výsledky žiakov jednotlivých škôl, pridali sme takisto údaj o najhoršom a najlepšom výkone žiaka a to v rámci faktografických vedomostí, interpretačných zručností a celkových občianskych vedomostí. Štatistické údaje, ktoré vypovedajú o výsledkoch žiakov na jednotlivých školách, sú uvedené v tab. č. 5 (celkové občianske vedomosti graf č. 1; faktografické vedomosti graf č. 2; interpretačné zručnosti graf č. 3). Každá zo zúčastnených škôl mala pridelený kód, podľa ktorého sa môže identifikovať.

Poradie škôl je dané na základe výsledkov žiakov v celkových občianskych vedomostiach. Priemerné výkony žiakov na jednotlivých školách sme porovnávali s hodnotou slovenského priemeru. Trojuholníky smerujúce hore znamenajú, že žiaci daných škôl majú lepšie priemerné výsledky ako bol slovenský priemer. Krúžok vypovedá o tom, že výsledky žiakov na danej škole sú porovnateľné s národným priemerom. Trojuholníky smerujúce dolu hovoria o tom, že žiaci daných škôl dosiahli výsledky horšie ako bol národný priemer.

Zo 145 zúčastnených škôl malo 47 škôl signifikantne lepšie výsledky ako bol slovenský priemer. Iba 43 škôl malo naopak priemerné výsledky žiakov signifikantne horšie, než je hodnota národného priemeru. Výsledky žiakov na zvyšných 55 školách sa od národného priemeru významne neodlišovali.

Graf č. 4 potvrdzuje skutočnosť, že výkon škôl vo faktografických vedomostiach a interpretačných zručnostiach veľmi tesne súvisí. So zlepšujúcim sa výkonom žiakov vo faktografických vedomostiach na danej škole, sa zlepšujú interpretačné zručnosti žiakov danej školy a naopak. Túto skutočnosť potvrdil i korelačný koeficient r = 0,910.

 

 

Grafická príloha:

- graf č. 1 (dokument programu MS Excel, 108 kB)
- graf č. 2 (dokument programu MS Excel, 108 kB)
- graf č. 3 (dokument programu MS Excel, 108 kB)
- tabuľka č. 5 (dokument programu MS Excel, 99 kB)





CES - Výsledky žiakov (ich občianske vedomosti, postoje, aktivity)

CES - Výsledky žiakov (ich občianske vedomosti, postoje, aktivity)

Občianske vedomosti žiakov

  • Žiaci SR prejavili horšie občianske vedomosti iba vo vzťahu k jednej krajine, porovnateľné vedomosti mali s ôsmimi krajinami, podstatne lepšie výsledky dosiahli v porovnaní s ďalšími osemnástimi krajinami.

  • Naši žiaci dosiahli lepšie výsledky v oblasti faktografických vedomostí ako v oblasti interpretačných zručností. Analýza potvrdila vysokú závislosť faktografických vedomostí a interpretačných zručností žiakov.

  • Žiaci SR prejavili nadpriemernú úroveň občianskych vedomostí vo vzťahu k priemerným medzinárodným výsledkom v 33 otázkach vedomostného testu. V piatich otázkach dosiahli horšie výsledky ako bol medzinárodný priemer. Otázky sa týkali tém: dane, ekologická problematika - dôvody na zavretie továrne, odbory, kto vlastní nadnárodné firmy, diskriminácia v spravodlivom odmeňovaní.

Kategórie žiakov s rozdielnymi občianskymi vedomosťami

Výkony triedené podľa pohlavia

Výsledky dievčat a chlapcov sa neodlišovali od výsledkov priemerného slovenského žiaka.
Väčšina predchádzajúcich medzinárodných výskumov v tejto oblasti ukázala, že existujú rozdiely v kognitívnej sfére podľa pohlavia žiakov. Najmä podľa štúdií, ktoré boli vykonané pred desiatimi a viac rokmi, chlapci dosiahli lepšie výsledky pri testovaní občianskych vedomostí než dievčatá. V aktuálnej štúdii neboli štatisticky potvrdené rozdiely v občianskych vedomostiach podľa pohlavia v 27 z 28 krajín. Výnimkou je Slovinsko, kde dievčatá odpovedali lepšie než chlapci.

Výkony triedené podľa krajov

Poradie krajov podľa priemerného počtu bodov dosiahnutého vo vedomostnom teste je takéto: 1. Bratislavský, 2. Nitriansky, 3. Žilinský, 4. Trenčiansky, 5. Prešovský, 6. Banskobystrický. 7. Košický a 8. Trnavský. Regiónom s výrazne najlepšími žiakmi je Bratislavský kraj. Výrazne najhoršie výsledky dosiahli žiaci Trnavského a Košického kraja.

Výkony triedené podľa sídla školy

Žiaci z mestských škôl majú lepšie občianske vedomosti, než priemerný slovenský žiak, naopak žiaci z vidieckych škôl majú horšie občianske vedomosti ako priemerný slovenský žiak.

Výkony triedené podľa typu školy

Testovaním sa jednoznačne potvrdil fakt, že žiaci osemročných gymnázií dosahujú nadpriemerné výsledky. Žiaci základných škôl majú priemerné faktografické vedomosti. Ich interpretačné zručnosti sú podpriemerné.
Prezentované výsledky vlastne potvrdzujú fakt, že osemročné gymnáziá sú výberovým typom školy (na základe vedomostí).

 

Chápanie pojmov a občianske postoje žiakov

  • Žiaci SR vedeli rozpoznať pozitívne a negatívne javy demokracie. V hodnotení "čo je dobré a čo je zlé pre demokraciu" sa postoje našich žiakov približovali k názorom žiakov 28 krajín sveta.

  • Medzi vlastnosti dobrého dospelého občana žiaci SR nezaraďujú pôsobenie občana v politických stranách pozitívne, a teda vstup do politickej strany podľa nich nie je dôležitou vlastnosťou dobrého dospelého občana.

  • Žiaci posudzovali kompetencie štátu, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín: sociálne kompetencie štátu a ekonomické kompetencie štátu. Slovenskí žiaci prisúdili štátu kompetencie v oboch oblastiach, pričom citlivejšie vnímali ekonomické než sociálne kompetencie. Takéto výsledky dosiahli bývalé socialistické krajiny a krajiny, ktoré zápasia s ekonomickými problémami.

  • Názory žiakov 28 krajín sveta sú v súlade s teóriou o raste novej občianskej kultúry, ktorá je charakteristická voľnejšou hierarchiou usporiadania spoločnosti a väčšou slobodou občanov v individuálnom rozhodovaní.

  • Žiaci SR, vo vzťahu k šiestim vládne orientovaným inštitúciám, prejavili najväčšiu dôveru súdom, ďalej miestnemu zastupiteľstvu vo svojej obci a na treťom mieste polícii. Malú dôveru prejavili SR vláde, parlamentu a najmenšiu politickým stranám.

  • Vo vzťahu k médiám prejavili žiaci SR najväčšiu dôveru televízii, na druhom mieste rozhlasu a najmenšiu dôveru tlači. Toto poradie dôveryhodnosti sa zhodovalo s medzinárodnými výsledkami.

  • Slovenská republika, tak ako väčšina zúčastnených krajín, preukázala, že priemerný mladý človek má zmysel pre patriotizmus.

  • Žiaci SR prejavili relatívne menej pozitívny postoj voči právam prisťahovalcov (národnostných menšín) ako žiaci ostatných krajín.

  • V hodnotení postojov k politickým a ekonomickým právam žien žiaci SR dosiahli horšie výsledky ako bol medzinárodný priemer. Podobné výsledky dosiahli krajiny, ktoré charakterizuje nízky HNP per capita (menej ako 5000 USD) a vyššia miera nezamestnanosti (viac ako 10%).

  • Postoje k právam prisťahovalcov a k právam žien boli tvorcami výskumu vybrané zámerne, pretože najlepšie mapujú sociálnu kohéziu a diverzitu spoločnosti. SR prejavila malú podporu právam prisťahovalcov a právam žien. Výsledky výskumu poukazujú na to, že v školách sa venovala väčšia pozornosť vyučovaniu tém o štáte, o národe, o politických inštitúciách a menej času sa venovalo vyučovaniu o právach prisťahovalcov a o právach žien.

 

Občianske aktivity žiakov

  • SR patrí medzi štyri krajiny z dvadsiatichôsmich, v ktorých žiaci prejavili najväčší záujem o politiku.

  • Najviac žiakov v SR získava informácie o politike sledovaním správ v televízii. Druhým zdrojom informácií sú správy v dennej tlači, tretím zdrojom správy v rozhlase.

  • Očakávaná účasť žiakov SR v politických aktivitách bola veľmi nízka (vstup do politickej strany, písanie do dennej tlače o politických a sociálnych problémoch a kandidovanie na nejakú funkciu v miestom alebo mestskom zastupiteľstve).

  • Existuje vysoká miera zhody medzi žiakmi SR, že je dôležité participovať na živote školy. Žiaci SR vyjadrili súhlas, že témy predložené vo výskume sú obsahom vyučovania na ich škole. Prevažná väčšina žiakov SR potvrdila, že je vytvorená vhodná atmosféra v triede na diskusiu.

  • Žiaci SR, v medzinárodnom porovnaní, dosiahli najnižšiu mieru participácie v občiansky orientovaných organizáciách. Úroveň participácie žiakov na činnosti jednotlivých organizácií sa pohybovala maximálne do 6% žiakov, teda ich zapojenosť bola hlboko podpriemerná. Slovenská republika patrila do skupiny desiatich krajín, ktoré mali najnižšiu účasť vo všetkých občiansky orientovaných organizáciách.

  • Participácia žiakov na pôde školy (žiacky parlament) zďaleka nedosahovala úroveň angažovanosti v iných krajinách. Ich zapojenosť bola takisto hlboko podpriemerná. Ak medzinárodne participovalo v žiackom parlamente 28% žiakov, v SR participovalo iba 3% žiakov, čo bola najnižšia hodnota zo všetkých zúčastnených krajín.





CES - Výsledky učiteľov (ich postoje a názory)

Postoje a názory učiteľov

  • Prevažná väčšina učiteľov SR má odbornú kvalifikáciu na vykonávanie učiteľského povolania, hoci na ďalšom vzdelávaní sa zúčastňuje menej ako polovica učiteľov.

  • Slovenskí učitelia pri príprave na vyučovanie čerpali predovšetkým z pôvodných literárnych zdrojov, používali učebné osnovy a schválené učebnice a v menšej miere uplatňovali svoje subjektívne predstavy a vlastné materiály.

  • Naši učitelia podporili model vyučovania občianskej výchovy ako samostatného predmetu, čím sa potvrdila tendencia učiteľov jednotlivých zúčastnených krajín obhajovať existujúci model občianskeho vzdelávania vo svojej krajine.

  • Učitelia SR uviedli, že vo vyučovaní sa kládol najväčší dôraz na všeobecné vyučovacie ciele v poradí: vedomosti, hodnoty, kritické myslenie a participácia žiakov. V ďalšej otázke naši učitelia zase uviedli, že dôraz by mal byť kladený na všeobecné vyučovacie ciele v inom poradí a to: hodnoty, kritické myslenie, participácia a vedomosti žiakov.

  • Vysoký podiel učiteľov a žiakov SR potvrdil, že témy predložené vo výskume sú obsahom vyučovania na ich škole.

  • Aj keď v odpovediach žiakov bola uvedená ich nízka participácia na živote školy, slovenskí učitelia uviedli, že na pôde školy sa organizovali rôzne podujatia, ktoré, ak by existovali žiacke parlamenty, by mohli byť obsahom ich činnosti.

  • Vo všeobecnosti naši učitelia, okrem národnej histórie, vo všetkých ostatných otázkach vyjadrili silný súhlas s potrebou vyučovať uvedené okruhy problémov v občianskej výchove a taktiež vyjadrili vysokú mieru istoty vyučovať tieto témy.

  • Slovenskí učitelia najčastejšie používali metódy v poradí: prácu s učebnicou, rozhovor učiteľa so žiakmi, rolové hry, diskusie na kontroverzné témy, skupinovú prácu, tvorbu projektov, používanie pracovných zošitov, prednášky učiteľov. Sú to prevažne klasické vyučovacie metódy, medzi ktorými významné miesto začínajú zaujímať progresívne, aktivizujúce metódy.





CES - Výsledky riaditeľov (ich postoje a názory)

Postoje a názory riaditeľov

  • Názory riaditeľov škôl korešpondujú s názormi učiteľov, ktoré uviedli v učiteľskom dotazníku.

  • Na slovenských školách občiansku výchovu (dejepis a slovenský jazyk) vyučujú prevažne kvalifikovaní učitelia. V učiteľských zboroch majú prevahu ženy - učiteľky.

  • Najväčšiu podporu riaditelia našich škôl vyjadrili modelu, kde sa občianske vzdelávanie realizuje ako samostatný predmet. Riaditelia i učitelia najmenej podporili model, v ktorom by občianske vzdelávanie malo byť aktivitou mimo školských osnov.

  • Na našich školách, podľa názoru riaditeľov, sa vyskytovali negatívne spoločenské javy v poradí: záškoláctvo, vandalizmus, násilie, šikanovanie, alkohol a drogy. Najmenej sa vyskytovali negatívne javy ako: náboženská neznášanlivosť a prejavy rasizmu.

  • Riaditelia škôl prejavili najväčšiu nespokojnosť vo vzťahu k materiálnemu vybaveniu škôl a najmenšiu nespokojnosť vo vzťahu k aprobovanosti učiteľov.





CES - Komparácia vybraných postojov žiakov, učiteľov a riaditeľov

  • Slovenskí riaditelia škôl videli podstatne väčšie možnosti angažovania žiakov v škole i mimo školy, než prezentovali žiaci vo svojich odpovediach. (graf č. 6)

  • V niektorých prípadoch sú badateľné rozdiely medzi tvrdeniami učiteľov o tom, čo žiakom vštepujú a tvrdeniami žiakov o tom, čo oni sami považujú za dôležité. Oblasťou, v ktorej sa názory žiakov a učiteľov nezhodli, je oblasť politiky a armády, ich dôležitosť a význam v živote človeka. Učitelia v menšej miere podporili tvrdenie, že medzi vlastnosti dobrého dospelého občana patrí ochota slúžiť v armáde, aby chránili svoju krajinu. Žiaci oproti učiteľom nesúhlasili s tým, že dobrý občan má poznať históriu svojej krajiny a sledovať dianie v médiách. Podľa väčšiny žiakov i učiteľov k vlastnostiam dobrého dospelého občana nepatrí účasť na voľbách a zúčastňovanie sa politických diskusií (graf č. 7).

  • K problematike, ktorá sa vyučuje (resp. by sa mala vyučovať) na školách sa vyjadrili žiaci, učitelia i riaditelia škôl (graf č. 8). Výsledky výskumu potvrdili, že predložené skutočnosti žiaci, učitelia i riaditelia škôl považovali za oblasti, ktoré sú predmetom vyučovania na školách. Postoje vedenia školy by sme mohli charakterizovať ako najpozitívnejšie vo všetkých oblastiach. Riaditelia škôl sú najviac presvedčení o tom, že konkrétne oblasti sú predmetom záujmu a výučby na školách. Ako najkritickejší sa javia učitelia. Približne štvrtina učiteľov nesúhlasila s tým, že sa žiaci na ich škole učia riešiť problémy vo svojom okolí a byť vlastencami. Žiaci skôr nesúhlasili, že sa v škole učia byť vlastencami, zaujímať sa o to, čo sa deje v iných krajinách a tiež o tom, že je dôležité voliť v komunálnych a parlamentných voľbách.

 

Grafická príloha:

- graf č. 6 (dokument programu MS Excel, 21 kB)
- graf č. 7 (dokument programu MS Excel, 52 kB)
- graf č. 8 (dokument programu MS Excel, 33 kB)

 

PODROBNEJŠIE INFORMÁCIE NÁJDETE V NÁRODNEJ SPRÁVE: Čapová, M; Sklenárová, I.: Výskum občianskeho vzdelávania štrnásťročných žiakov v SR, CIVIC EDUCATION STUDY, Štátny pedagogický ústav, Bratislava 2002